Teplo horšie než slnko
Letné počasie sa v posledných rokoch opakuje ako podľa šablóny. Horúčavy prišli ešte na jar, jún nás trápil skoro štyridsaťstupňovými horúčavami a od začiatku prázdnin sa začína skôr ochladzovať. No napriek tejto schéme nás veľmi často prekvapí obdobie extrémych teplôt, kedy teplomer neklesá pod 30 stupňov ani v noci. Pri horúčavách dochádza i k zmenám biorytmu. Ako sa prispôsobiť extrémnym horúčavám? Človek by mal viac počúvať a chrániť svoje telo.
Internet sa hemží doporučeniami ako dosť piť, ako neprehnať pobyt na slnku, ako sa chrániť drahými krémom, mliekom, olejom či zázračným sprejom a ako získať ten dokonalý hnedý odtieň opálenej pokožky. Takisto si samozrejme môžete prečítať o riziku rakoviny, melanómu, predčasného starnutia pokožky apod. V podstate sa dotýkajú všetky články „exteriéru človeka“.
Málo zdôraznená je otázka vnútorného zdravia. Dehydratácia či prechodne zvýšená telesá teplota sú po opaľovaní už dobre známe. Menej známe sú ďalšie no rozsiahle účinky tepla (pozor, nemusí byť vždy i slnko) na organizmus. Najmä malé deti, tehotné ženy a staršie osoby tolerujú vysoké teploty veľmi zle a dochádza k extrémnej záťaži organizmu. Ten sa síce krátkodobo dokáže adaptovať a odvádzať vysoké vonkajšie teploty z organizmu tak, aby udržal v dobej kondícii vnútorné prostredie. Pri dlhšom vystavení vysokým teplotám a najmä prudkému striedaniu teplôt sa však organizmus vyčerpá za pár minút podobne ako netrénovaný športovec po maratónskom behu.
Pred účinkom vysokej teploty je možné sa samozrejme chrániť prechodom do chladnejších priestorov, no čo v prípade, že byt/dom/chata/ulica je už niekoľko dní vyhriata na nepríjemných 30-35 stupňov a ani v noci teplota prostredia neklesá?
- Pri extrémnych teplotách sa treba inšpirovať od púštnych národov (a prípadne od zvierat). Pri tropických teplotách všetky organizmy prirodzene utlmujú svoju telesnú aktivitu, aby minimalizovali neželaný výdaj energie a obmedzili preťaženie krvného obehu.
- Nutné činnosti treba presunúť do skorých ranných a neskorých večerných hodín.
- Známky telesného vyčerpania treba vnímať a nesnažiť sa prekonávať kávou či energetickým nápojom.
- Oblečenie (najmä u starších ľudí) je nutné taktiež prispôsobiť – ľahké vzdušné prírodné materiály dokážu dostatočne odvádzať teplo a pritom i účinne sajú pot.
- Nebezpečné môžu byť i tepelné šoky spôsobené napr. studenou sprchou – keďže krvný obeh nemusí rýchle striedanie teplôt zvládnuť – vhodnejšie je sprchovanie vlažnou vodou.
- Ak je nevyhnutný pobyt vo vysokých teplotách (cesta k lekárovi, nákup apod.), treba sa pripraviť i na neplánované zdržania, vziať si dostatok vody a urobiť si pri dlhšej chôdzi krátke prestávky.
Pri dlhodobom vystavení vysokým teplotám prirodzene dochádza i k zmenám biorytmu. Počas vysokých denných teplôt je človek rýchlo unaviteľný a ospalý, zatiaľčo v noci môže trpieť nespavosťou. Tento jav nie je zriedkavý a netreba sa snažiť ho prekonať – všetky krajiny v regiónoch s vysokou teplotou prostredia majú presne z tohoto dôvodu zavedenú poludňajšiu siestu. A Európska únia údajne uvažuje o zavedení „letného režimu“ i v severnejších krajinách – keďže teploty z posledných rokov sú skutočne na nevydržanie.
