Rehabilitácia pri Parkinsonovej chorobe

Parkinsonova choroba patrí medzi veľmi rozšírené neurodegeneratívne ochorenia. Postihuje nervový systém najmä v oblasti pohyblivosti, no zasahuje i mnohé ďalšie súčasti (nálada, telesná výkonnosť apod.). Hoci sa výskumu tohto ochorenia venujú obrovské medzinárodné vedecké skupiny, zatiaľ lekárska veda nedokázala nájsť účinný liek – dokáže len spomaliť priebeh tejto choroby a obmedziť do určitej miery jej vonkajšie prejavy.

Hoci v prvých štádiach ochorenia sú prejavy ochorenia (spomalenosť, tras, stuhnutosť apod.) len minimálne viditeľné, už vtedy má význam pohybová liečba – tj. rehabilitácia. V pokročilejších štádiach potom tvorí rehabilitácia kľúčovú súčasť liečby, takpovediac základný kameň, na ktorom sa dá „z liekov stavať dobrá hybnosť“. Pokiaľ je základný kameň príliš chatrný, lieky fungujú málo alebo menej než by mohli.

Lieky bez pravidelného cvičenia pomáhajú menej než by mohli

Treba pripomenúť, že hoci rehabilitácia sa zameriava najmä na ovplyvnenie fyzických schopností, výrazne pôsobí i na psychiku – s každým zvládnutým cvikom alebo zlepšením pohyblivosti prichádza ruka v ruke i zlepšenie nálady a pocit sebauspokojenia a lepšieho sebavedomia z nadobudnutých zručností. Keď sa zamyslíme nad rehabilitáciou, uvedomíme si jej nenahraditeľnosť – ak by sme totiž ako malé bábätka netrénovali najskôr 100x denne zdvíhanie hlavy alebo pretočenie z chrbta na bruško, nedokázali by sme sa o niekoľko mesiacov posadiť. Podobne bez stokrát opakovaných cvičení v lezení a „padaní na zadok“ by sme sa nenaučili chodiť. A žiadne lieky na svete bez tohto tréningu nenaučia dieťa chodiť!

Pod slovom rehabilitácia si mnohí predstavujú občasné dochádzanie do nejakej nemocnice alebo ambulancie, kde par minút pod vedením fyzioterapeuta či iného pracovníka predvádza nejaké cviky či postupy a následne návrat domov a zabudnutie na nejakú pohybovú liečbu.

Pravidelnosť cvičenia je dôležitá

Kľúčom k správnej rehabilitácii je však predovšetkým každodenné, pravidelné domáce cvičenie. Každé cvičenie pritom môže byť len celkom krátke – 10 až 15 minút. Dôležité je hneď druhý deň na cvičenie nezabudnúť, alebo ho neodkladať na zajtra, na večer, na inokedy…

Hlavné oblasti, ktoré sa snažíme rehabilitáciou ovplyvniť je spomalenosť pohybov, stuhnutosť tela, tras, neobratnosť, únava a nestabilita stoj a chôdze. Pritom obvykle tras nespôsobuje pacientom také ťažkosti, že by sa na ne bežne sťažovali. Zato stuhnutosť a spomalenosť pohybov patria medzi výzvy, s ktorými treba denne bojovať a ich ovplyvnenie cvičením patrí k veľkým víťazstvám každého parkinsonika.

 

Nácvik obratnosti rúk

Na túto oblasť je najvhodnejšie využiť akékoľvek loptové hry, alebo jednoduchšie ručné práce. V počiatočných štádiach ochorenia je vhodné čo najviac zachovávať telesné cvičenie, pri ktorom ruky intenzívne pracujú – napr. hádzanie a chytanie lopty, frisbee (lietajúci tanier), petanque… v pokročilých štádiach, keď je pohyb rúk už značne obmedzený je vhodné trénovať napr. posúvanie žetónov alebo mincí po vopred nakreslenej dráhe alebo ich úchop do ruky a presun na iné miesto. Takisto historické detské hračky či skladačky majú prekvapujúci efekt – ako dospelí sme si odvykli skladať Lego alebo Merkúr, no práve tieto hry nám ako deťom priniesli potrebnú zručnosť. Preto sa netreba hanbiť využiť ich i v dospelosti!

Nácvik chôdze a obratnosti v stoji

Väčšina parkinsonikov má ako kľúčovú potrebu pre zachovanie sebestačnosti práve chôdzu. Pritom nestabilita, neobratnosť chôdze alebo riziko pádov spôsobuje obavy, neistotu a následnú sociálnu izoláciu (nepôjdem von, lebo čo ak spadnem…). Na nácvik obratnosti chôdze je najlepšie využiť rytmus. Tento rytmus môže byť zvukový alebo obrazový – skutočný alebo len myslený. Pri začatí chôdze (vykročení) je vhodné odpočítať si samotný úkon (raz, dva, tri, teraz…), alebo rytmicky počítať kroky (ľavá, pravá, ľavá, pravá). Podobne je možné využiť napr. rytmickú hudbu z rádia alebo použiť walkman (MP3 apod.). Mozog vníma tieto rytmické signály a dokáže prekvapujúco zlepšiť chôdzu (ktorá má jasne rytmický charakter). Ako vizuálnu rytmickú stimuláciu je možné využiť akúkoľvek podlahu s pravidelným vzorom (ideálne sú pásiky alebo štvorce so vzdialenosťou čiar 30-40 cm), tj. koberce, dlažba apod. Pritom je však nutné dať pozor na nešmyklavý povrch!

Keď sa podarí zlepšiť samotnú chôdzu, treba sa zamerať na vstávanie zo sedu, otočenie sa na mieste alebo náhle zmeny smeru – tu je podobne možné využiť rytmus (napr. si prestaviť, že vnútorné hodiny v hlave sú pokazené a tak treba dať mozgu rytmus zvonku – obligátne „tri-štyri“ môže prekvapujúco dobre pomôcť a mnohí pacienti dokážu náhle poruchy hybnosti zvládnuť práve takýmto vnútorným metronómom (v duchu si počítajú alebo sa „odštartujú“ na každý nutný pohyb).

Rečové cvičenia pri parkinsonizme

Hlas a reč je u niektorých pacientov prvým príznakom ochorenia. V pokročilejších štádiach je narušená takmer u všetkých pacientov. Odborne sa tichšia, menej zreteľná alebo menej obratná reč u parkinsonikov označuje ako hypokinetická dysartria. „Obratnosť“ jazyka je vhodné cvičiť denno-denne – no trošku iným spôsobom než pri bežných rodinných hádkach :-). Treba sa zamerať najmä na rozprávanie alebo hlasné čítanie dlhších úsekov textu. Nejde pritom ani tak o „recitáciu“ alebo básnický prednes, pomáha napríklad prečítať text vyšším a nižším hlasom, trénovať hlasový rozsah (dlhé samohlásky trénovať od najhlbšieho hlasu až po najvyšší) a taktiež striedať čítanie či rozprávanie pomalšie a rýchlejšie – tieto cviky pomôžu nielen urobiť reč zreteľnejšou, no odstraňujú i „robotický“ nádych parkinsonského hlasu (tzv. aprozódiu).

Súčasťou rečovej rehabilitácie sú i dychové cvičenia – reč je u parkinsonikov totiž často tichá nie kvôli poruche v hlasových ústrojoch, ale pre stuhnutosť medzirebrových svalov tvoriacich výdych. Tréning vo fúkaní balónika, odfúknutí pingpongovej loptičky na vode alebo zhášaní sviečky (postupne stále vzdialenejšej od pacienta) prinesie okrem zlepšenej dychovej kondície i trochu zábavy.

Muzikoterapia

Okrem tréningu rozprávania je vhodné „trénovať“ i spev, tj. občas si zaspievať. Spev výrazne ovplyvňuje rečový a hlasový prejav. Pod muzikoterapiou však nenájdeme len spev, ale tiež počúvanie hudby a tanec resp. rytmický pohyb na hudbu. Hudba parkinsonikom svojim rytmom môže dodávať potrebný impulz (na začiatok pohybu alebo na pravidelnosť rytmických pohybov – napr. chôdzu). Preto môže byť  hudba stálou  súčasťou života parkinsonika (a oproti iným druhom rehabilitácie za ňu netreba denne platiť).

Ergoterapia

Liečba prácou má v prípade ergoterapie iný význam než fyzická alebo duševná práca v zamestnaní. Jej náplňou sú špeciálne vybrané činnosti, aby sa ich vykonávaním u pacienta trénovali práve problematické pohyby alebo zručnosti. Cieľom je nielen zlepšovať sa tréningom, ale tiež uvedomiť si proces vykonávania a tak zlepšiť vlastnú kontrolu všetkých trénovaných činností.

Balneoterapia

Kúpeľná liečba môže taktiež významne pomáhať v zlepšení pohybových a výkonnostných schopností parkinsonikov. Parkinsonova choroba je zaradená podľa platných zákonov o zdravotnom poistení v tzv. zozname diagnóz typu B, tj. pri týchto ochoreniach zdravotná poisťovňa prepláca len liečebné procedúry a rehabilitačné výkony. Znamená to, že pri kúpeľnej liečbe si pacient musí platiť ubytovanie a stravu v kúpeľoch. Pri súčasných cenách ubytovania a výške dôchodkov a sociálnych dávok pacientov je teda prístup ku kúpeľnej liečbe dosť obmedzený. No vždy je možnosť dochádzať z miesta bydliska do najbližších kúpeľov napr. na víkendové pobyty alebo ambulantne (teda len na samotnú procedúru).

Ako môže vyzerať rehabilitácia a zdravotné pomôcky v budúcnosti, ukazuje i nasledujúce video (pri súčasnom stave zdravotníctva sa na Slovensko takéto prístroje dostanú asi v budúcom storočí  – ak vôbec!).