Presilenie alebo preťaženie ruky

Mediálne obľúbenou chorobou tohto desaťročia je choroba, laicky označovaná ako presilenie alebo preťaženie ruky. Choroba z presilenia alebo preťaženia je zdravotný problém alebo bolesť či ťažkosť, ktorá vznikne následkom dlhodobej, stereotypnej činnosti. A s prechodom na takzvaný homeoffice, teda prácu z domu, sa táto choroba odrazu ohromne zvýraznila. Bohužiaľ, liečba nie je jednoduchá.

Pred dvadsiatimi rokmi bola najmódnejšia choroba v médiach choroba z „chorých budov“. Označovali sa tak príznaky alebo ťažkosti, ktoré súviseli s pobytom v budovách so silnou klimatizáciou alebo vetraním. Ľudia pracujúci v týchto budovách popisovali bolesti hlavy, chrbtice, upchaté nosové dutiny a neustávajúci suchý kašel. Problémy „chorých budov“ nezmizli, skôr sme si na ne zvykli. Na presilenie či preťaženie z denne používanej techniky, by sme si však zvyknúť nemali. Treba proti nim bojovať.

Tak ako pri dlhodobom zaťažení určitého svalu tento sval zmohutnie, a pri dlhodobom opakovaní textu si mozog zapamätá napríklad básničku, vieme zaťažovaním „posilniť“ akúkoľvek časť tela. Problém je určiť bezpečnú hranicu takéhoto „tréningu“. Navyše, každý človek má individuálne nastavenia (tzv. funkčné rezervy) každej časti tela či orgánu. Preto presilenie alebo preťaženie ruky postihne citlivého jedinca už pri minimálnej záťaži, pričom iný človek tú istú záťaž vôbec nevníma alebo mu nespôsobí ani najmenší problém.

Ako postupovať pri diagnostike

Prvé ťažkosti s preťažením ruky alebo prstov bývajú veľmi nenápadné. Môžu sa prejavovať ako tŕpnutie alebo pocit „svalovice“či krátkych kŕčov na niekoľkých prstoch alebo v zápästí. Takéto „situačné“ prejavy nie sú obvykle známkov choroby, ale len signálom, že šľachy a svaly boli príliš dlho v nefyziologickej, stereotypnej polohy. Najčastejšie sa objavujú po dlhšom držaní telefónu alebo myši v ruke pri práci. Počas kovidu, keď ľudia často pracovali z domu a cez telefón alebo tablet mali dlhé telefonáty alebo video-stretnutia, sa pacienti s takýmito ťažkosťami ozývali veľmi často. Typické je, že bolesti alebo ťažkosti s nevyskytujú počas dňa alebo noci pri inej činnosti – no objavia sa opäť, keď napríklad držíme dlhšie v ruke telefón, tablet alebo dlhšie pracujeme s mysou aleb klávesnicou. Rovnaký problém a nepríjemný vnem však môžu vyvolať aj iné stereotypné činnosti, kedy je zaťažená alebo monotónne pohyby vykonáva jedna alebo obe ruky.

Vinník, ktorý spôsobil preťaženie, môže byť prekvapujúci…

Len krátky prehľad, aké činnosti už to spôsobili – krájanie zeleniny (kuchárka školskej jedálne), hra na gitare (učiteľ hudobnej školy), jemná mechanika (hodinár). Samozrejme, sa preťaženie ruky objavuje veľmi často pri všetkých aktivitách, kde dlhodobo je potrebné nosiť alebo zdvíhať bremená alebo manipulovať s predmetmi – kuriér, skladník, apod. Pri prvých, epizodických prejavoch takýchto ťažkostí, je potrebné zaraďovať v práci alebo doma dlhšie prestávky. Ak sa podarí identifikovať konkrétna činnosť či poloha ruky, kedy sa bolesti objavia, prvým liečebným opatrením je túto činnosť obmedziť alebo zaraďovať časté prestávky do činnosti. Ak sa však napriek obmedzeniu či prestávkam ťažkosti zhoršujú (intenzitou alebo frekvenciou), je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Ultrazvuk, rentgen, vyšetrenie ortopédom, neurológom, fyzioterapeutom

Ako obvykle by lekár prvého kontaktu mal byť všeobecný lekár. Je to preto, že rovnaké prejavy môžu mať aj iné telesné ochorenia. Váš všeobecný lekár má vašu zdravotnú dokumentáciu a môže vás nasmerovať na vhodné odborníka – napríklad v prípade cukrovky sa môže jednať o polyneuropatiu. Vtedy bude diagnostika a liečba celkom odlišná.

K ďalším vyšetrovacím postupom obvykle pristupuje už lekár špecialista alebo fyzioterapeut. Fyzioterapeut predovšetkým manuálne vyšetrí pohyblivosť a rozsah pohybom v postihnutej končatine. Ortopéd najčastejšie realizuje rentgen, ultrazvuk alebo magnetickú rezonanciu kĺbov a šliach. Pokiaľ sa nenájde štrukturálny problém, teda zjavné poškodenie kĺbov či šliach (napríklad úrazom, únavovým poranením apod.), často pacient postupuje ďalej do starostlivosti neurológa. Neurológ okrem bežného neurologického vyšetrenia (hybnosti, citlivosti, reflexova pod.) má možnosť jednak ešte doplniť diagnostiku (napríklad ultrazvukom, alebo špecialnym elektrofyziologickým vyšetrením – elektromyografiou).

V prípade preukázaného poškodenia nervu nasadzuje lekár medikamentóznu liečbu, a fyzickálnu terapiu – obvykle dlahy alebo korekčné pomôcky, ktoré zabránia ďalšiemu poškodeniu nervu. V závažných prípadoch poškodenia nervu (napríklad pri syndróme karpálneho tunela) môže lekár zvážiť aj neurochirurgické operačné riešenie – uvoľnenie priebehu nervu.

Zistili mi karpálny tunel. Ako ďalej?

V prípade potvrdeného syndrómu karpálneho tunela je vždy vhodné skúsiť najskôr konzervatívny postup. Teda lieky, dlahy a prípadne odpočinok od vyvolávajúcej činnosti. Tento postup je však účinný len pri menej než polovici prípadov. Ak bolesti prinútia pacienta vyhľadať lekára, obvykle už trvajú dlhodobo a konzervatívny postup je veľmi málo účinný. Zvažovať tak treba aj operačné riešenie. Operačné riešenie je vlastne uvoľnenie zúženej časti kanála v zápästí a teda vytvorenie priestoru pre utláčaný nerv. Úľava po operácii je takmer okamžitá. Na Slovensku okrem neurochirurgov a plastických chirurgov operujú syndróm karpálneho tunela aj špecialisti z Kliniky chirurgie ruky. Ak by ste chceli zvážiť operačné riešenie, môžete nás kontaktovať aj priamo na mail neurochirurga tu.

Existuje domáca liečba?

Áno existuje, a bola stručne už naznačená vyššie. Prvým opatrením je nepokračovať v polohách a činnostiach, ktoré vyvolávajú bolesti ruky, zápästia či prstov. Ak je to vaša mimopracovná aktivita (najbežnejšie je len dlhodobé držanie mobilu), je veľmi jednoduchým riešením nedržať telefón v ruke tak dlho. Na prevenciu týchto ťažkostí sú priamo v mobile aplikácie a nastavenia tzv. digitálnej rovnováhy. Pokiaľ obmedzenie činností nepomohlo, možno skúsiť jemne s obomi rukami cvičiť pohybom prstov, otáčaním zápästí, otváraním a zatváraním pästí niekoľkokrát za hodinu. Niekomu pomáha chladnejší kúpeľ, alebo na niekoľko minú zdvihnúť ruky nad úroveň tela (napríklad nad hlavu). Mnoho pacientov udáva zlepšenie ťažkostí pri užívaní B-komplex forte 1xd (nakoľko vitamín B má vplyv na stav nervového systému). Ak sa však ťažkosti nezlepšenia ani za niekoľko týždnov po vyskúšaní týchto postupov, je vhodnejšie navštíviť lekára.

Dôležitá sú aj pracovné opatrenia

Pokiaľ sa ťažkosti objavili v nadväznosti na vašu pracovnú aktivitu – teda napríklade pri fyzickej práci s bremenami alebo stereotypnej pracovnej činnosti, je vhodné konzultovať aj tzv. pracovného lekára. Je možné, že váš zdravotný stav sa zhoršil na podklade pracovného procesu a bude potrebné, aby ste zmenili pracovnú náplň alebo upravili svoj režim práce. Trvalé alebo prechodné poškodenie zdravia následkom pracovného procesu je potrebné hlásiť a riešiť (podrobnosti napríklad tu).

Ako na digitálnu rovnováhu v mobile alebo tablete?

Tu sú obrázky z telefónu s operačným systémom Android. Užívatelia iphonu majú veľmi podobné nastavenia. Určite budete prekvapení, koľko času s mobilom denne strávite a ktoré aplikácie najviac „ujedajú“ z vášho času.

Kde hľadať tieto nastavenia?

Nastavenie digitálnej rovnováhy…

Prehľad aplikácii a času stráveného s telefónom.

Potiaľ teória. A teraz ku konkrétnym príkladom.

Myšitída – preťaženie ruky

Pod pojmom myšitída poznáme preťaženie oblasti dlane alebo prstov ruky, ktorou používame počítačovú myš. Najčastejšie ňou trpia ľudia, pracujúci s myšou dlhodobo každý deň. Keďže práca s PC, tabletom alebo mobilom nás zamestnáva nielen v zamestnaní, ale aj doma, je riziko preťaženia veľké. Najčastejšie sa myšitída popisuje u detí, ktoré hrajú niekoľko hodín denne počítačové hry. Prejavuje sa bolesťami, stuhnutosťou a nepríjemnými pocitmi v prstoch a zápästí. Pomôcť môže len úprava (rozumej: skrátenie) času stráveného s myšou, výmena alebo striedanie viacerých myší alebo zmena citlivosti myši (zmena citlivosti zmení rozsah pohybov, ktoré s myšou bude ruka robiť).

Medicínskym termínom pre toto ochorenie je entezopatia alebo tendinopatia drobných ručných svalov a v minulosti sa objavovala u ľudí, ktorý pracovali s ťažkými alebo vibrujúcimi nástrojmi. Pravidlá pre takúto prácu stanovujú prestávky, alebo rôzne formy ochrany.

Pre prácu s myšou zatiaľ predpisy či ochrana zdravia pri práci špecifikované neboli. Ergonómia, teda priateľskosť k ľudskej ruke, sa medzi jednotlivými myšami extrémne líši. Ruky môžu byť rozlične veľké, preto si treba aj myš vybrať podľa veľkosti a tiež podľa jej predpokladaného využitia. Ak pracujete s myšou desiatky hodín denne, venujte nakupu a výberu myši väčšiu pozornosť ako nákupu oblečenia či mobilu. Apropo mobil, k nemu sa dostaneme v ďalšom článku.

Trackpointída – preťaženie prstov

Na notebookoch samozrejme myš bežne nenájdete. Obsahujú trackpoint, teda plochu, ktorú pri práci masírujete prstami. Pri tejto masáži sa prsty tiež namáhajú a môžu pri dlhodobej práci sa presiliť či preťažiť. Vtedy hrozí trackpointída. Náhradou a ochranným opatrením je však len práca s externou myšou, kedy zas hrozí myšitída.

Klávesnicový syndróm – preťaženie prstov a zápästia

Objavuje sa u ľudí, ktorí trávia celý pracovný čas písaním na klávesnici. No opäť, skrytá, no nebezpečná je klávesnicová choroba u ľudí, ktorí síce žiadnu pracovnú záťaž pri počítači nemajú, no v rámci voľného času písaním (četovaním, hraním hier apod) strávia veľké množstvo denného času. Výrobcovia počítačových klávesníc dbajú síce na ergonómiu, a tak by mala byť každá klávesnica aspoň trochu ergonomická. No opäť si pripomeňme dve veci: každá ruka je iná (inak veľká, inak dlhá) a tiež pracuje každý na klávesnici trochu iným spôsobom (jedným, dvoma prstami, atď).

Preto pri bolestiach, stuhnutosti či skrátka nepríjemných pocitoch v prstoch či zápästí pri dlhšej práci s klávesnicou treba čo najviac prerušovať túto činnosť a skrátiť celkový čas písania. Určite vyskúšajte viacero rôznych klávesníc, keďže každá má trochu iný sklon, rozostup klávesov apod. Extrémnou formou preťaženia je až syndróm karpálneho tunela. Vtedy už obvykle obmedzenie práce s klávesnicou nepomôže a pacient potrebuje rehabilitáciu, dlahovanie alebo chirurgickú liečbu, teda operáciu.

Je to prechodné preťaženie alebo mám syndróm karpálneho tunela?

Karpálny tunel sa ozýva v typických časoch a typickým spôsobom. Obvykle si tento syndróm diagnostikujú vnímaví pacienti aj sami. Ktoré príznaky sú typické pre syndróm krapálneho tunela?

• Bolesti sa objavujú v noci, aj v pokoji počas dňa, bolesti zobúdzajú zo spánku alebo rušia iné činnosti
• bolesti vyžarujú okolo zápästia jednak smerom do prstov, najmä ukázovák, prostredník a prstenník
• bolesti vyžarujú aj opačne smerom na predlaktie až k lakťu
• V pokročilom štádiu nemusia byť žiadne bolesti, len pocit stŕpnutia alebo necitlivosti na ruke v oblasti ukazováka, prostredníka a prstenníka (zdrevenenie)
• Syndróm karpálneho tunela môže spôsobiť aj zhoršenú silu stisku ruky alebo neobratnosť prstov
• výrazné ohnutie ruky v zápästí môže spôsobiť náhle zvýraznenie bolesti alebo úplne stŕpnutie prstov

Kedy sa skôr jedná o presilenie, preťaženie alebo poškodenie či degeneráciu šliach a väzov (tzv. tendinitis, bursitis)

• bolesti sa objavujú hlavne pri stereotypnej dlhodobej činnosti (napr. pri dlhšej práci s myšou alebo istej polohe rúk na klávesnici)
• bolesti sa viažu najmä na fyzickú námahu
• bolesti nerešpektujú hranice ako vyššie uvedené (tj. ukazovák, prostredník, prstenník)
• bolesti vymiznú pri prerušení námahy
• bolesti vymiznú pri zmene polohy ruky

Našli ste si, že trpíte syndrómom karpálneho tunela? Ak masti ani tabletky nezabrali, poraďte sa priamo s operatérom…