Plasticita mozgu

Chceli by ste mať v osemdesiatke mozog ako v mladosti? Pamätať si všetky detaily z dovoleniek, nenosiť so sebou lístok so zoznamom na nákup alebo s telefónnym číslom na blízkych? Zdá sa, že ani všetky lieky sveta nám v tomto pomôcť nedokážu. No cielený tréning a nútené, systematické a dlhodobé používanie mozgu „vhodným“ spôsobom dokáže pravdepodobne oddialiť prejavy starnutia mozgu o roky i desiatky rokov.

Za rohom číha Alzheimer

Toto nie sú bulvárne a nepodložené tvrdenia. Štatistiky potvrdzujú, že výskyt Alzheimerovej choroby a iných druhov demencie (úbytku rozumových schopností) je výrazne nižší u ľudí so znalosťou viacerých cudzích jazykov (najmä u tlmočníkov), u hráčov na hudobné nástroje, u ľudí duševne pracujúcich do vysokého veku ale napr. i u ľudí, ktorí veľa cestujú alebo sú trvale obklopení väčším množstvom ľudí (učitelia, vychovávatelia, letušky apod.).

Mozog nielenže funguje podobne ako sval (viac sa môžete dočítať v článku zameranom na tréning mozgu), ale má i podobné fyzikálne vlastnosti. Ak cvičíme v posilovni hodinu mesačne, nemôžeme očakávať svaly ako gladiátor. Ak však cvičíme viackrát týždenne a udržíme sa v tomto tempe niekoľko mesiacov, určite sa nárast či formovanie svalovej hmoty prejaví. Mozog sa najviac a najrýchlejšie rozvíja po narodení. Deti sa učia zázračnou rýchlosťou a často predbehnú dospelých. Deti nemajú len „mladší“ mozog, no majú tiež množstvo podnetov a tieto podnety stimulujú mozog k rozvoju. Predpokladá sa, že podobne sa môže vyvíjať mozog i dospelým, no ich pracovná náplň i podnety zvonku sú často veľmi uniformné a stále sa opakujú. Pritom mozog má kapacitu „naplniť“ sa novými informáciami či zručnosťami i v pokročilom veku – no musí byť zachovaná schopnosť (či skôr motivácia) k učeniu a vytrvalosť.

Čo robiť v prípade, že nejaká časť mozgu je poškodená? Dokáže ju iná časť mozgu nahradiť?

Plasticita mozgu je relatívne nová, ešte nedávno dosť kontroverzná téma. O čo presne ide? Ešte okolo roku 2000 sa v medicínskej literatúre písalo bez výnimky jedno pravidlo – nervové bunky sa nerozmnožujú, nerastú a môžu sa len veľmi obmedzene regenerovať (napr. zrastanie prerušených nervových vlákien). A teda náprava nezvratného zničenia mozgových buniek je veľmi obmedzená ak nie nemožná. Príkladom môže byť cievna mozgová príhoda, pri ktorej dochádza k zániku neurónov a v mozgu vznikne okrsok nefunkčného tkaniva – jazva.

Nové poznatky napriek týmto zisteniam naznačujú, že mozog ako orgán sa dokáže vyrovnať s hendikepom „nedeliacich sa“ neurónov. Dokáže totiž preorganizovať svoje schopnosti a presmerovať ovládanie mnohých častí tela na iné neuróny. Bohužiaľ tento významný efekt funguje aj opačným smerom – teda nepoužívané oblasti mozgu veľmi rýchlo zaberie iná funkčná obllasť – napr. pri poškodení nervu úrazom sa časť mozgu, ktorá tento nerv ovládala postupne zmení a v mozgu získa inú funkciu.

Historicky sa prvé známky plasticity mozgu objavili už veľmi dávno – viac než pred sto rokmi. Lekári prostredníctvom rôznych vyšetrení a o mnoho  neskôr z pitevných nálezov zistili, že i mozog s chýbajúcimi dôležitými časťami dokázal po celý život dotyčnému človeku slúžiť bez akýchkoľvek porúch či patologických prejavov. Teda že aj poškodené oblasti v mozgu dokáže tento orgán do určitej miery obísť a využiť iné zachované a fungujúce časti.

Čo z toho vyplýva?

Že môj či váš mozog je veľmi podobný mozgom iných ľudí. Jeho „kvalita“ nie je vrodená či daná náhodou. A že jeho kapacita a schopnosť dlho a dobre fungovať je závislá najmä na tom, či dostáva dostatok podnetov a či ho nútime tieto podnety spracovávať, využívať a uchovávať. Napr. naučiť sa hrať obstojne na hudobnom nástroji je záležitosť niekoľkých mesiacov až rokov. Ak však v bode, kedy sme hru zvládli prestaneme hrať, naše telo tieto znalosti a zručnosti veľmi rýchlo v mozgu začne nahrádzať inými potrebnejšími informáciami a zručnosťami (napr. ovládaním tabletu alebo mobilu :-).

Každá nová zručnosť a vedomosť je teda pre mozog niečo ako palivo do motora a pokiaľ dolievame benzín, motor bude bežať ďalej. Pritom „hĺbka“ zapamätania či ovládania nejakej zručnosti bude závislá najmä na tom, ako dlho sa jej venujeme a ako často ju používame. Ak aj dôjde k poškodeniu nejakej časti mozgu, cieleným a dlhodobým tréningom je možné podporiť plasticitu mozgu a poškodenú oblasť čiastočne obísť a nahradiť – miera „reparácie“ ale jednoznačne závisí od rozsahu poškodenia a od času, ktorý uplynul do začiatku rehabilitácie.