Liečba epilepsie

Mnoho pacientov trpiacich epilepsiou kladie ako prvú otázku v ambulancii, či je možné nahradiť „chémiu“ tj. napr. či je možná liečba epilepsie inými postupmi a doporučeniami. Odpoveď nie je jednoduchá, no súčasťou každej antiepileptickej liečby (hoci je to málo zdôrazňované) je práve tá iná, tzv. nefarmakologická liečba. Táto základná, režimová liečba, výrazne znižuje u pacienta riziko záchvatu, môže zmierniť priebeh záchvatu a taktiež zabrániť prípadným zraneniam.

Režim je základná liečba epilepsie

V prvom rade je nutné spomenúť životosprávu – zákaz alkoholu (absolútny!), pravidelný spánok a taktiež vyhýbanie sa špecifickým provokačným faktorom. Pod pravidelným spánkom sa myslí jeho dostatok, no tiež jeho kvalita – každé zaspávanie i prebúdzanie totiž zvyšuje riziko epileptického záchvatu.

Pozor na poruchy spánku

U pacientov s poruchami spánku (mnohokrát nesúvisiacimi s epilepsiou) je nutné pátrať po ich príčinách a tieto príčiny odstraňovať. Pacient môže mať napr. poruchu dýchania v spánku a mnohokrát za noc sa dostať do bdelého stavu s následným záchvatom. Alebo sa môže vyskytovať  u pacienta syndróm nepokojných končatín, ktorý najmä v úvode noci znižuje kvalitu spánku.

Pacienti s epilepsiou by nikdy nemali pracovať v nočných zmenách, a mali by sa vyhýbať nárazovým dlhodobým prácam s nedostatkom či nepravidelnosťou spánku. Ak nie je možné sa celkom takýmto obdobiam vyhnúť, je nutné ich aspoň minimalizovať, alebo pracovať takýmto spôsobom len v období stabilizovaného stavu a nie napr. ak súčasne prebieha zmena liečby alebo zvyšovanie či znižovanie dávky lieku.

Obmedzte riziko zranenia

U pacientov s častými záchvatmi (najmä tzv. generalizovanými) je nutné preventívne upraviť podmienky v okolitom prostredí (v byte, na pracovisku) tak, aby nedochádzalo pri pádoch resp. záchvatoch k zbytočným zraneniam.

• nábytok a vybavenie v miestnostiach by nemal mať ostré rohy, hrany
• predmety v blízkosti pacienta by nemali byť ostré alebo rozbitné (napr. sklenené)
• podlahové plochy by mali byť dostatočne drsné a podľa možnosti i mäkké, aby nedošlo k pošmyknutiu a pri páde sa pacient nezranil úderom o tvrdú podlahu
• v kuchyni a pri varení používať bezpečné spotrebiče (napr. vybavené detskými poistkami, plynové sporáky s ochranou proti úniku plynu, drezy a umývadlá s bočným poistným odtokom proti pretečeniu apod.)
• na balkónoch, schodiských, lodžiach či terasách inštalovať vždy dostatočne vysoké zábradlie, odolné proti rozbitiu (nie sklenené!)
• mobilný telefón alebo núdzový vysielač (napr. vo forme náramku na ruke alebo prívesku na krku) nosiť pri sebe tak, aby bol pri zranení alebo po páde v dosahu
• v rámci zabezpečovacieho systému domu alebo bytu je možné  využiť i tzv. „panic button“ tj. núdzové tlačidlo, ktorým môže pacient privolať pomoc (záchranku, políciu), takýto „panic button“ môže byť inštalovaný na stene miestnosti alebo fungovať bezdrôtovo cez diaľkové ovládanie
• nosiť pri sebe základnú informáciu o ochorení a kontakty na blízke osoby (ideálne najmä u rizikových pacientov tzv. psia známka na krku alebo na ruke)
• nosiť pri sebe mimo dom aspoň záchrannú základnú dávku liekov, ak by pacient zabudol zobrať pravidelnú dávku doma alebo v práci

Liečba epilepsie – základné pravidlá podľa doporučení svetových a slovenských aktuálne platných guidelines)

• liečba „farmakologická“ tj. nasadenie liekov sa obvykle začína až po DVOCH epileptických záchvatoch, pričom tieto záchvaty boli spontánne, teda nevyprovokované inou činnosťou alebo látkou (výnimkou sú pacienti s veľmi vysokým rizikom spojeným s opakovaním záchvatu alebo keď existuje dostatok výsledkov z rôznych vyšetrení, ktoré potvrdzujú vysokú epileptickú aktivitu mozgu)
• liečba farmakologická nie je vhodná v prípade, že sa epileptické záchvaty objavili v krátkej dobe (cca 7-14 dní) nadväzujúcej na poškodenie mozgu (úraz, cievna príhoda apod.)
• liečba epilepsie sa nikdy nezačína na základe EEG nálezu, ale na základe klinických prejavov – teda prítomnosti a druhu záchvatov  (lekár má liečiť pacienta a nie EEG nález)
• antiepileptické lieky sa môžu pacientovi nasadiť len v prípade, že je schopný on alebo jeho okolie dodržiavať predpísané dávkovanie a súvisiace opatrenia
• pokiaľ existuje dôvodný predpoklad, že pacient nie je schopný dodržiavať základné preventívne opatrenia (napr. chronický alkoholik), nie je možné farmakologickú liečbu začať ani v začatej liečbe pokračovať
• začatú liečbu nikdy nie je možné bezdôvodne a bez konzultácie s lekárom náhle prerušiť alebo ukončiť (vysoké riziko vzniku záchvatov)
• je nutné si uvedomiť, že antiepileptiká epilepsiu nedokážu „vyliečiť“, ale dokážu ju uspokojivo „liečiť“, tj. potláčať jej prejavy a zvyšovať záchvatový prah (znižovať pohotovosť mozgových buniek k epileptickým prejavom)
• výber konkrétneho lieku závisí nielen od typu záchvatov a formy epilepsie, ale taktiež od stavu pacienta, jeho veku, interného stavu (napr. funkcie pečene), plánovania tehotenstva apod., liek vhodný pre jedného pacienta môže byť celkom nevhodný pre iného pacienta, hoci sú v tom istom veku a majú podobné prejavy
• farmakologická liečba začína tzv. monoterapiou (jedným preparátom), a podľa efektu či naopak „neefektu“ sa najskôr zvyšuje dávka, alebo mení liek za iný, resp. pridáva sa druhý či tretí liek súčasne s prvým liekom – úspešnosť tohto postupu závisí veľmi od spolupráce s pacientom a jeho okolím, od podrobného popisu napr. zmeny charakteru epileptických záchvatov, stavu pacienta (ospalosť, agitovanosť, únava, kožné zmeny apod.) až po spoluprácu v presnom dávkovaní v stanovenom čase a napr. prispôsobenia podávania liekov príjmu potravín
• osobitnú opatrnosť je nutné venovať liečbe napr. pri deťoch a mladistvých, taktiež v prípade gerietrických pacientov
• extrémnu opatrnosť a pozornosť treba venovať liečbe v prípade rizika tehotenstva – množstvo antiepileptík má vplyv na tehotenstvo a vývoj plodu, preto budúce matky by mali svoje tehotenstvo konzultovať zásadne s lekárom, vyhýbať sa náhodnému nechránenému styku a v prípade počatia ihneď informovať svojho lekára
• náhle vysadenie liekov napr. pri náhodnom zistení tehotenstva nie je riešením, naopak môže poškodiť matku i plod!

Nežiadúce účinky liečby epilepsie

Existuje len málo liekov, ktoré nemajú žiadne nežiadúce účinky. Tieto účinky však obvykle nepredstavujú žiadne zdravotné alebo iné riziko, v niektorých prípadoch však môžu byť dosť výrazné a spôsobiť nutnosť výmeny preparátu alebo úpravy dávkovania. Taktiež sa môže stať, že pri dostatočnom zmiernení prejavov epilepsie sa nežiadúce účinky síce neprejavia v plnej miere, ale sú prítomné a pacient sa musí rozhodnúť, či ich dokáže akceptovať (napr. občasná žalúdočná nevoľnosť alebo svrbenie) alebo sú takého charakteru, že liek je nutné okamžite vysadiť resp. vymeniť za iný (napr. pri nežiadúcej a nezvládnuteľnej ospalosti alebo pri útlme kostnej drene). V otázke nežiadúcich účinkov je kľúčová čo najväčšia otvorenosť a dôvera pri komunikácii s lekárom – spektrum dostupných antiepileptík je v SR tak široké, že sa až na vzácne výnimky darí nájsť lieky, ktoré budú pacientovi pomáhať bez toho, aby mu i ubližovali.

Na záver najdôležitejší fakt: ani najlepší a najdrahší liek nebude fungovať, ak pacient nebude dodržiavať režimové opatrenia.

Zdroje: Epilepsy society