Huntingtonova choroba – charakteristika

Ako vzniká a ako sa prenáša Huntingtonova choroba (HCH)

HCH je vzácné dedičné ochorenie, ktoré začína obvykle v strednom veku. HCH probieha progresívne, bez možnosti ovplyvnenia základného procesu, tj. sa nedá žiadnym spôsobom zabrániť vzniku HCH,  ani oddaliať alebo spomaliť jej vývoj. Je však možné výrazne pomôcť a ovplyvniť určité príznaky a ťažkosti. HCH vzniká na podklade zmenenej dedičnej informácie, tj. mutácie, na krátkom ramienku 4. chromozómu.  U autozomálne dominantne dedičných ochorení, medzi ktoré patrí aj HCH, je štatistické riziko zdedenia vlohy pre toto ochorenie priamym potomkom 50%.

V mnohých rodinách informácia o dedičnej chorobe alebo príznakoch, ktoré sa objavili vo viacerých generáciah nedostatočná, alebo úplne chýba. Predok – nositeľ mutácie mohol zomrieť na inú chorobu ešte pred vznikom prvých príznakov HCH. Alebo je jeho ďalší život, napr. po rozvode, presťahovaní do zahraničia atd. neznámy. Celkom zriedkavo sa v populácii objaví i nová mutácia, a tak sa HCH objaví i v rodine, kde predtým nikto nebol postihnutý.

Podkladom mutácie je zmnoženie základnej jednotky dedičnej informácie (tzv. tripletu – v tomto prípade ide o triplet „CAG“, tj. Cytosin-Adenin-Guanin) nad určitý počet.

Při počte opakovaní 40 a viac tripletov daný jedinec ochorie na HCH (ak sa dožije veku, keď sa začnú prejavovať príznaky celkom iste, pri počte 36-39 tripletov je prognóza neistá.

Čím viac je CAG tripletov, tým skôr choroba vypukne – počet CAG  ale nie je jediný faktor. Obvykle toto pravidlo platí pre vysoké počty tripletov – napr. okolo 60 tripletov znamená, že sa choroba prejaví už v dospievaní. Častejšie sa to stáva, keď zdedí človek mutáciu po otcovi -pri vývoji spermie môže dôjsť k zmnoženiu tripletov. Pri vývoji vajíčka k zmnoženiu tripletov nedochádza. Zdravý gén má za následok normálny proteín – huntingtín. Ak by tento proteín chýbal, došlo by k smrti jedinca.

Ak je ale gén mutovaný, zvýšený počet CAG tripletov spôsobí na proteíne tzv. polyglutamínový chvostík – ktorý mu dáva iné vlastnosti a spôsobí postupné poškodenie mozgu. Pri HCH odumierajú ako prvé bunky obsiahnuté v časti mozgu zvanej striatum (mozkové jadro v hĺbke mozgu, v oblasti tzv. bazálnych ganglií). Postupne sa však zmeny prejavia v celom mozgu a dôjde k atrofii mozgu – zmenšeniu buniek a ich zániku.  Prečo HCH poškodzuje najskôr bunky v časti zvanej striatum, zatiaľ nie je vyskúmané.

Príznaky HCH

Počiatočné príznaky bývajú často nenápadné a veľmi mierne. Obvykle sú buď motorické – porucha pohybu v zmysle krútivých mimovoľných pohybov nazývaných chorea. Alebo sú psychické – nastáva jednak zhoršenie rozumových schopností, alebo sa objaví psychiatrická symptomatika. Pacienta k lekárovi najčastejšie privedú práve motorické príznaky, ale psychické ťažkosti sa môžu objaviť omnoho skôr.

Keďže príznaky HCH sú hlavne pohybové, je ťažké ich popísať na textom alebo na statickom obrázku. Pre lepšiu predstavu sa môžete pozrieť na video, ktoré pacient s HCH zverejnil na youtube. Pacienta s HCH môžete stretnúť na ulici alebo v MHD, je veľmi dôležité si uvedomiť, že to čo pôsobí ako opilosť, môže byť prejav závažnej choroby (podobné zážitky odsúdenia verejnosťou zažívajú napr. i pacienti so sklerózou multiplex!).

Hlavné a časté neurologické prejavy

• mimovoľné pohyby – chorea, menej často dystónia
• porucha koordinácie hybnosti
• poruchy chôdze
• poruchy reči
• poruchy prehĺtania
• chudnutie

Hlavné a časté psychické prejavy HCH

• Poruchy nálady – najmä depresie
• zmeny povahy a poruchy správania – apatia, podráždenosť, agresivita, drobná kriminalita, zmeny sexuálneho správania, problémy s alkoholom
• uzkostnosť
• psychotické prejavy – halucinácie, bludy
• poruchy pamäti a sústredenia, pozornosti
• demencia

A. Neurologické prejavy HCH

Najcharakteristickejší  hybný prejav klasickej formy HCH je chorea – mimovolné nepravidelné „hádzavé alebo trhavé“ pohyby v tvári, na končatinách i na trupe. Chôdza môže mať húpavý až tanečný ráz. Chorea sa v priebehu choroby zosilňuje, obmedzuje bežnú pohyblivosť, pri rozvinutom ochorení sa naopak zmierni, dominujú krútivé, pomalé stereotypníépohyby, tzv. dystonie. V konečnom štádiu HCH sú mimovoľné pohyby minimálne alebo vymiznú, pacient zostáva nehybný, ležiaci.

HCH so začiatkom v mladom veku (pred 20 rokom) obvykle nemá typické príznaky, môže mať rýchlejší priebeh a mimovoľné pohyby – chorea sa nemusí vyskytovať. Tento tzv. Westphalov variant môže mať závažný a rýchly priebeh a už v mladom veku môže byť celkom odkázaný na asistenciu druhej osoby.

Poruchy chôdze

sa objavujú v rozvinutom štádiu occhorenia. Spočiatku je chôdza narúšaná mimovoľnými pohybmi končatín a trupu. Neskôr sa objavuje „rozhádzaná“ – tanečná alebo „hádzavá“ chôdza, so širokou základňou.  Často je až nepochopiteľné, ako môžu pacienti s takýmito hybnými ťažkosťami udržať rovnováhu, často chôdza pôsobí dojmom prichádzajúceho bezprostredného pádu. V neskorších štádiach ochorenia je chôdza nestabilitou, choreou a „zamŕzaním“ veľmi narušená, objavujú sa častejšie pády, niekedy i so závažnými úrazovými dôsledkami.

Porucha reči

(dysartria) je veľmi častým prejavom ochorenia. Môže sa objaviť na začiatku ochorenia, ale častejšia je v rozvinutých štádiach. V priebehu trvania ochorenia sa môže stať reč prakticky nezrozumiteľnou. Charakterické je vyrážanie, akoby skandovanie niektorých slabík, nerovnomerná melódia reči, môžu sa vyskytnúť i mimorečové zvuky a vyrážanie stonov a vzdychov.

Porucha prehĺtania

alebo odborne nazývaná tzv. dysfagia je častým príznakom neskorších štádii a je zapríčinenou zlou koordináciou hltanového svalstva. Môže viesť až takej nekoordinácii pri prehĺtaní, že pacient jedlo vdýchne – následkom môže byť nielen dusenie, ale aj zápal pľúc (tzv. aspiračná pneumónia). Veľkým problémom býva príjem potravy v tuhom skupenstve a väčších kúskoch, kedy porucha prehĺtania bezprostredne ohrozuje pacienta udusením a je nutná asistencia druhej osoby – nakrájať sústo, prípadne podávať malé sústa.

V rozvinutých štádiach ochorenia sa často objavuje výrazne chudnutie – kachektizácia pacienta. Výskumy ukazujú, že závažnosť tohto javu nijako nesúvisí s intenzitou alebo závažnosťou mimovoľných pohybov. Príčinou chudnutia tak nie je len nedostatočný príjem potravy (pri ťažkostiach s prehĺtaním), ale porucha na úrovni mozgových centier.

Drvivá väčšina pacientov s HCH popisuje problémy s močením – inkontinenciu. Pravdepodobne to súvisí s progredujúcim deficitom rozumových schopností mozgu, ale niekedy je príčinou urologický problém. Preto každý inkontinentný pacient s HCH by mal absolvovať i urologické vyšetrenie.

(spracovné volne podľa publikácie Roth, Uhrová, Židovská: Huntingtonova nemoc)