Mozog, hoci má celkom odlišné zloženie, pracuje podobne ako svaly v tele. Fitness pre mozog ho môže rozvíjať alebo udržať v dobrej kondícii. Teda ak sa mozog správnym spôsobom používa, rozvíja a trénuje, dokáže sa udržať v dobrej kondícii a dlho nám môže slúžiť. Ak sa k mozgu budeme správať ako k neželanému cudzincovi, odmení sa nám poruchami pamäti, zhoršením vnímania a myslenia. A čo je najväčšia smola – nebudeme si tento problém už ani uvedomovať…

O myšiach a hudobníkoch

Vedci sa dlhé roky snažia odhaliť, či je možné mozog „trénovať“ alebo či máme možnosti vlastnej inteligencie dané geneticky. Prípadne, aký výrazný je podiel oboch faktorov. Je bezpečne potvrdené, že napríklad nadpriemerne inteligentní rodičia nemusia mať vždy výnimočne inteligentných potomkov (oveľa pravdepodobnejšie budú mať priemernú inteligenciu). No napríklad štúdie s využitím magnetickej rezonancie na profesionálnych hudobníkoch ukázali, že ich mozog zapája pri hraní na hudobnom nástroji iné oblasti než „amatér“ a že profesionáli dokážu množstvo hudobných zručností produkovať takpovediac automaticky – bez nutnosti osobitne sa na každý úkon sústrediť. Špecifické oblasti ich mozgov zodpovedné za plánovanie činnosti (hrania na nástroji) a jej realizáciu sa na magnetickej rezonancii zobrazujú ako objemnejšie.

Podobné testy sa uskutočnili napríklad i na myšiach. Nehrali síce na hudobných nástrojoch, no mali za úlohu prechádzať resp. preplávať vodné bludisko. Polovica myší mohla medzi opakovaním testov voľne „trénovať“ na iných odlišných vodných bludiskách, zatiaľčo druhá polovica bola nútená, aby najrôznejšie bludiská prechádzali denne mnohokrát, kedykoľvek, keď nespali alebo nekonzumovali potravu. Netrénované myši behali po bludisku sotva 2-3x denne, zatiaľčo „trénované“ viac než stokrát. Pri poslednom opakovaní pokusu na testovacom bludisku dosiahli „trénované“ myši časi o viac než 25% lepšie než netrénované… pritom ich „tréning“ trval len niekoľko dní.

Bohužiaľ, ľuďom zvládnutie hudobného nástroje či matematiky trvá o čosi dlhšie než pár dní.

Povolený a zakázaný doping

Ak budeme hľadať látky a postupy, ktoré nám môžu tréning mozgovej činnosti zrýchliť alebo uľahčiť, nájdeme bezpečné a vhodné postupy a látky, no taktiež veci nebezpečné, ktoré môžu nezvratne poškodiť naše myslenie. Medzi tie najnebezpečnejšie patria pochopiteľne stimulujúce drogy. Ich účinok bol objavený v priebehu 19. a 20. storočia, no až koncom deväťedsiatych rokov sa odhalili ich šokujúce nežiadúce a vedľajšie účinky. K tým najmiernejším patria poruchy spánku, prudké striedanie nálad a rôzne telesné prejavy (potenie, únava, točenie hlavy, búšenie srdca). Vážnejšie je však trvalé poškodenie mozgu – a to na jeho dôležitých miestach, čo znamená, že poškodené býva nielen myslenie, ale najmä pamäť, schopnosť sústredenia a afektivita (tj. manické či naopak depresívne ťažkosti), často so samovražednými sklonmi.

Medzi bezpečné (ak sa užívajú v rozumnej miere) postupy, ktoré nám pomáhajú stimulovať mozog patria napr. kofeín, teín a ďalšie prírodné látky, ginkgo, guarana, apod. O presných účinkoch niektorých látok sa vedú horúce diskusie, no užívatelia prisahajú na ich účinnosť. Veď si priznajme, kto dnes ešte nepil žiadnu kávu?

Bez tréningu to nejde?

Efektívnejšie než najsilnejšia tabletka či šálka kávy sú však tréningové činnosti. Medzi ne patria jednak pravidelná fyzická aktivita (pri behu či plávaní stúpa produkcia rastových faktorov mozgu až stonásobne), a samozrejme duševná činnosť. Táto duševná činnosť by však nemala byť jednostranná – napr. šach rozvíja celkom iné schopnosti mozgu než rozvíja drobná ručná práca, hra na hudobnom nástroji alebo orientácia v bludisku.

Nezabudnite, že mozog používa ako hlavný zdroj energie glukózu – no pokiaľ jej hladina prudko kolíše, nedokáže ju rozumne zúžitkovať. Preto sa odporúča namiesto prevahy cukrov jesť najmä jedlá zložené z bielkovín a rastlinných tukov – udržia dlho stabilnú náladu a obmedzujú prudké výkyvy vo výkonnosti.

Ďalším a jedným z kľúčových faktorov mozgovej výkonnosti je spánok. Pri nedostatku spánku trvajúcom dlhšie než 7 dní sa začínajú prejavovať podobné symptómy ako pri mentálnej retardácii! Ak človek nespí napr. niekoľko nocí po sebe, jeho mentálny výkon meraný v škále IQ klesá o 5-20 bodov (takže aj z „inteligenta“ môže prechodne byť „zaostalý“ jedinec). Určite poznáte tú poslednú hodinu v práci, keď bez pohybu zízate na obrazovku a nakoniec aj tak usúdite, že ste príliš unavený, aby ste vládali rozmýšľať.

Na záver zhrňme vhodné tréningové činnosti pre mozgový fitness:

• šach (rozvíja schopnosť predvídať, zvažovať viaceré postupy a porovnávať ich následky)

• športy s nutnosťou rýchlej orientácie – napr. tanec, basketbal
• činnosti so zapojením všetkých zmyslov (napr. ručné práce, maľovanie, učenie sa cudzieho jazyka v inej krajine)
• komunikácia s priateľmi (facebook trénuje asi 10x horšie váš mozog než komunikácia so živými ľuďmi v osobnom styku)
• vytrvalostné športy (rýchla chôdza, beh, turistika)