Čo je to long covid (dlhý Covid-19)?

Máte aj niekoľko týždňov po prekonaní Covid-19 pocity slabosti, únavy alebo ťažkosti, ktoré ste predtým nemali?

Od leta minulého roku sa začali objavovať na lekárskych fórach debaty a publikácie o dlhodobých príznakoch a následkoch Covidu-19. Najčastejšie sa tento jav označoval slovami „long covid“. V preklade do slovenčiny ide o označenie „dlhý covid“ ale používa sa i dlhý Covid-19 alebo pretrvávajúce následky infekcie Covid-19.

Podrobnejšie o konkrétnych prejavoch a možnostiach liečby čítajte tu.

Ako dlhý covid (long covid) sa začal označovať súbor príznakov – symptómov, teda syndróm, ktorý pozostáva z celkovej vyčerpanosti, únavy, fyzickej nevýkonnosti, bolestí hlavy, chrbtice, končatín; menej často sú popisované závraty, neistota postoja a chôdze, strata čuchu a chuti, prechodné poruchy videnia, tŕpnutie alebo nutkanie k pohybu končatinami. Rozhodujúce pritom nie je, koľko príznakov pacient má. Dôležité je, že sa objavili v nadväznosti na prekonanie Covid-19 a trvajú viac ako dva mesiace po uzdravení sa z ochorenia.

Dlhý covid sa objavuje u pacientov vo všetkých krajinách zastihnutých epidémiou nového koronavírusu. No rozšírenie jednotlivých príznakov a percento zasiahnutých osôb sa odlišuje – alebo sa len nepopisuje jednotne. V Európe sa udáva výskyt dlhého covidu u minimálne 10% pacientov po Covid-19, no niektoré pozorovania udávajú i 20-25%. Vo viacerých publikáciach boli popísané symptómy dlhého covidu, ktoré trvajú od jarných mesiacov minulého roku doteraz (z Talianska, USA). U nás sa začali ucelenejšie hodnotiť tieto príznaky neskôr, keďže maximum ochorení na Covid-19 sa vyskytlo v prvej vlne v SR oveľa neskôr oproti ostatným európskym štátom.

Čo to presne znamená?

K príznakom dlhého Covidu patrí hlavne prvých päť, no obvykle sa vyskytujú i ďalšie z tohto zoznamu.

• únava
• pocit nedostatočného dychu („rýchlo mi dôjde dych“)
• kašel
• bolesti na hrudníku
• bolesti kĺbov
• bolesti svalov
• bolesti hlavy
• búšenie srdca a/alebo zrýchlený tep
• poruchy sústredenia a pamäti
• strata chuti a/alebo čuchu
• kožné vyrážky
• strata ochlpenia, vlasov

Okrem týchto následkov v období bezprostredne po prekonaní Covidu-19 ešte pretrváva zvýšený výskyt cievnych mozgových príhod (ischemických i hemoragických) a taktiež infraktov myokardu a iných tromboembolických udalostí. Zriedkavo sa popisujú aj trombózy mozgu (tj. mozgových venóznych splavov) a horných i dolných končatín. Preto je dôležité v období počas ochorenia i po prekonaní Covid-19 neprerušovať ostatnú liečbu a dodržiavať všetky zavedené opatrenia (napr. lieky na prevenciu mozgovej príhody a srdcového infarktu).

Prečo sa objavuje?

Dlhý covid predstavuje pravdepodobne kombináciu viacerých spôsobov poškodenia ľudského organizmu. Prvý je priamym dôsledkom pôsobenia vírusu, teda napadnutia buniek a tkanív vírusom. Keďže vírus má veľmi pravdepodobne schopnosť prechádzať cez imunologické bariéry (napr. medzi krvou a mozgovo-miechovým mokom a z moku do mozgu), tak sa jeho účinky môžu prejaviť aj poškdením miechy a mozgu – podobne ako pri zápale mozgu (encefalitíde) alebo mozgových obalov (meningitíde). Druhým mechanizmom poškodenia organizmu je imunologická odpoveď – teda reakcia organizmu na infekciu vírusom. Takéto následky sa objavujú aj po iných virózach (napr. pri chrípke). Imunitný systém sa vtedy určitým spôsobom naruší alebo pozmení a napadá potom (nesprávne) aj orgány alebo tkanivá, proti ktorým by nemal bojovať.

Ako sa lieči dlhý covid?

Toto je momentálne najťažšia, no pritom najdôležitejšia otázka. Liečba sa totiž zatiaľ dá popísať len ako experimentálna a symptomatická. Experimentálna je založená na upokojení „nepokojného“ imunitného systému pacienta. Skúšajú sa rôzne preparáty a dosiaľ nebola popísaná jednoznačne účinná látka alebo postup bez vedľajších účinkov. Symptomatická liečba (teda liečba, ktorá nelieči príčinu, ale len potláča príznaky) je veľmi široká a tiež dosiaľ nebola nijako štandardizovaná. Podľa jednotlivých krajín a zvyklostí sa uprednostňujú najčastejšie protizápalové lieky (napríklad kortikoidy). Jednotlivé práce popisujú úspešné použitie napríklad niektorých antibiotík, imunosupresív, zvláštne (no nie vylúčené) je i benzodiazepínov a neuroleptík (ktorým sa inak lekári snažia skôr vyhýbať).

Kľúčová je pritom možnosť a schopnosť lekára sledovať pacienta i dlho po prepustení z nemocnice alebo prebehnutí akútnej fázy ochorenia. To je aj kameň úrazu – momentálne sú celosvetovo kapacity zdravotníkov na hranici kolapsu a každý menej akútny pacient je odoslaný čo najskôr domov mimo zdravotnícke zariadenie.

Čo nie je dlhý Covid-19?

Nie každá telesná slabosť a únava po prekonaní infekcie je automaticky dlhý Covid-19. Pacienti sa niekoľko dní po odoznení akútnych ťažkostí (bolesti hlavy, malátnosť, únava, horúčky, upchatie horných dýchacích ciest) obracajú na mnohých lekárov so žiadosťou o liečbu ich pretrvávajúcich ťažkostí. Všetky závažné vírusové nákazy však mávajú tzv. dlhý chvost. Po masívnej imunitnej reakcii prebieha v tele ešte nejaký čas postupné upokojenie imunitného systému a tiež mnoho reparačných a regeneračných procesov (na slizniciach, tráviacom systéme, apod.). Táto reakcia spotrebováva mnoho energie a je i náročná na čas. Preto niekoľko týždňov po prekonaní Covid-19 je normálne, že pretrváva ešte telesná únava, slabosť a celkove znížená výkonnosť. Podobné prejavy sa objavujú aj po chrípke alebo zápale pľúc.

Dôležité je dať telu čas, aby sa po prekonaní vysokých teplôt a zápalu zregenerovalo a neponáhľať sa do vysokých telesných výkonov. Ďalej treba dávať pozor a dodržiavať hygienické opatrenia, keďže aj iná infekcia než Covid-19 môže oslabené telo napadnúť a spôsobiť ďalšie ťažkosti. Ak pretrvávajú problémy po odznení akútnej fázy Covid-19 dlhšie ako 6 týždňov, treba spozornieť.

Ako si pomôcť?

Sám pacient si doma tiež môže pomôcť. Návrat do bežného aktívneho života je po prekonanom Covid-19 u väčšiny pacientov bezproblémový. No ak pociťuje pacient obmedzenie výkonnosti, nedostatok dychu, nie je vhodné ani možné sa snažiť o okamžitý návrat do rutinného života. Je potrebné spomaliť návrat ku všetkým aktivitám a dopriať telu čas na zotavenie. Ak pacient cíti, že jeho stav sa síce pomaly, no predsa zlepšuje, nie je obvykle potrebná špeciálna liečba. Odborné doporučenia sa zhodujú na výraznom benefite telesného pohybu – no v relaxačnom tempe. Teda nie športové výkony, ale pomalé a šetrné prechádzky alebo telesný pohyb, ktorý nezaťažuje ani nebolí.

V žiadnom prípade počas ochorenia ani po ňom nepodceňujte prípadné prejavy iných ochorení (niečo, čo podľa vás je veľmi netypické pri Covide). Aj pacient s Covid-19 môže dostať infarkt alebo mozgovú príhodu, či trombózu v ruke alebo nohe. Ak máte nové príznaky, nečakajte a privolajte si pomoc. Aj konzultácia dispečingu na linke 112 môže mnohokrát pomôcť a rozlíšiť banálny problém od život-ohrozujúceho stavu.

Uvedené údaje sú bohužiaľ skoro určite nekompletné a ďalšie informácie sa naďalej zbierajú. Zo štatistík v uplynulom roku sa pomaly vynárajú viaceré anomálie – zvýšený výskyt ochorení a stavov, u ktorých sa pravdepodobne potvrdí súvislosť s ochorením na Covid-19. Jednou zo známych súvislostí je zvýšený výskyt mozgových príhod.