Chrápanie a mozgové príhody – nebezpečná partička
Výrazné chrápanie môže byť spôsobené obštrukčným apnoe a takéto apnoe môže spôsobiť cievnu príhodu. Pritom apnoe sa dá dobre liečiť!
Cievne mozgové príhody sú hlavnou získanou príčinou trvalého zdravotného obmedzenia (disability) a treťou najčastejšou príčinou smrti u dospelej populácie. Preto treba venovať pozornosť nielen ich liečbe, ale aj prevencii. Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory patrí vysoký tlak tj. hypertenzia, cukrovak teda diabetes mellitus, fajčenie, obezita, hypercholesterolémia, ktoré podporujú vznik a rozvoj aterosklerózy.
Neovplyvniteľné rizikové faktory sú vek, pohlavie a dedičnosť. Ovplyvniteľné zahŕňajú najmä tzv. zvykové faktory (fajčenie, alkohol, stres, stravovanie, a mnohé ďalšie). V poslednom období sa do popredie dostáva, ako dôležitý rizikový faktor vzniku cievnych mozgových príhod, chrápanie a s ním súvisiaca porucha dýchania v spánku – syndróm obštrukčného spánkového apnoe (OSA). Na blogu na SME.sk i na iných stránkach nájdete o apnoe mnoho informácii, preto prinášam len stručný prehľad a informácie, ktoré sú dôležité pre praktický život a zníženie rizika cievnych mozgových príhod.
Syndróm obštrukčného spánkového apnoe bol počas uplynulého desaťročia jednoznačne príčinne spojený s rizikom cievnych ochorení ako sú ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, cievne mozgové príhody a teda i s s vysokou kardiovaskulárnou chorobnosťou a úmrtnosťou. Prvá informácia o tomto vzťahu bola publikovaná už v roku 1985 a mnohé ďalšie štúdie túto súvislosť potvrdili.
Výskyt (prevalencia) spánkových porúch charakteru obštrukčného spánkového apnoe je 60 % medzi pacientmi s cievnou mozgovou príhodou v porovnaní s omnoho nižším percentom v ostatnej populácii stredného veku.
Na zopakovanie: obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je charakterizované opakovanými epizódami obštrukcie horných dýchacích ciest počas spánku, čím sa striedajú epizódy prerušeného dýchania (apnoe) a zníženého nedostatočného dýchania (hypopnoe), čo vedie k zhoršeniu okysličenia krvi tj. k významnej a veľmi rizikovej desaturácii. OSA postihuje predovšetkým mužov v strednom veku.
Existujú aj iné poruchy dýchania v spánku?
Centrálne apnoe (keď dýchacie cesty sú celkom voľné, no pacient napriek tomu nedýcha) je taktiež pozorované u pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Centrálne periodické dýchanie sa vyskytuje najčastejšie sekundárne a to v dôsledku srdcového zlyhávania. Pacienti po cievnej príhode s OSA majú vyššie riziko vzniku novej cievnej príhody v porovnaní s pacientmi bez OSA, a zároveň pretlaková ventilačná terapia efektívne znižuje toto riziko. U pacientov s OSA dochádza k opakovanému poklesu nasýtenia krvi kyslíkom (hypoxémii), k hromadeniu (retencii) kysličníka uhličitého – CO2, ku kolísaniu krvného prietoku mozgom a k ovplyvneniu hodnôt krvného tlaku počas spánku. Pacienti trpiaci chrápaním a obštrukčným spánkovým apnoe sú často taktiež obézni a pravdepodobne majú poruchu regulácie metabolizmu.
Liečba
Od začiatku 90-tych rokov boli intenzívne vyvíjané postupy, ktorými sa dalo zmierniť alebo celkom vyliečiť intenzívne chrápanie a zástavy dychu v spánku. Spôsob, akým sa dosahuje normalizácia priechodnosti dýchacích ciest a tým obmedzuje chrápanie a dychové pauzy sa nazýva pretlaková ventilačná terapia (z angl. CPAP = Continuous Positive Airway Pressure). Je to pri správnej indikácii jednoznačne najlepšia, jednoznačne efektívna a cenovo relatívne dostupná terapia OSA. Poskytuje výrazný liečebný efekt u pacientov bez ďalších sprievodných ochorení, ale taktiež u pacientov po infarkte, s cievnou mozgovou príhodou, a s inými ochoreniami. Preto by mala byť táto liečba u pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe čo najskôr zahájená.
Samotné liečenie spočíva v nosení masky na nose, ktorá je hadicou pripojená k malému prístroju obsahujúcemu kompresor a riadiacu elektroniku. Tento malý no technicky dokonalý prístroj dokáže nielen udržovať priechodné dýchacie cesty a zabraňovať tak poruchám dýchania a chrápaniu, ale aj regulovať parametre dýchania podľa najlepšieho efektu na spánok. Najjednoduchšie prístroje pracujú s pevne nastavenými parametrami, no väčšina momentálne predávaných prístrojov si dokážu parametre upravovať podľa parametrov pacientovho dýchania. Dosahujú tak nielen zlepšenie dýchacích pomerov ale taktiež veľmi rýchlo upravujú prerušovaný a nedostatočne hlboký spánok.
Prístroje na pretlakovú terapiu sú v indikovaných prípadoch hradené zdravotnou poisťovňou. Podmienkou zahájenia liečby je splnenie indikačných kritérii, tj. vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. U pacientov s ľahkým stupňom OSA, ktorí nespĺňajú podmienky na zahájenie pretlakovej liečby CPAP je nutné ďalšie sledovanie, ktoré má predísť zhoršovaniu stavu. V prípade závislosti prejavov OSA od polohy pri spánku je vhodné okrem terapie CPAP obmedziť túto (obvykle na chrbte) polohu – napríklad našitím tenisovej loptičky do zadného dielu pyžama.
Ďalšie metódy liečby OSA zahŕňajú v prípade nevhodných pomerov v ústnej dutine otorinolaryngologické zákroky (napr. rôzne formy uvulo-palato-plastiky) alebo použitie rôznych ústnych pomôcok (angl. oral apliances). O liečbe a jej vhodnosti či nevhodnosti však musí rozhodnúť odborník, pretože pri nesprávnej aplikácii môže i najlepší liek situáciu skôr zhoršiť než zlepšiť!
Chrápanie a porucha dýchania v spánku môže spôsobiť cievnu mozgovú príhodu bez ohľadu na ostatné ochorenia a životný štýl. Pritom približne 2 – 5 % populácie (ale napr. až 20% mužov v strednom a vyššom veku) trpí poruchami dýchania v spánku, ktoré nikdy nikto nediagnostikuje a nelieči. Preto ak chrápete vy alebo partner/ka, máte v rodine cievne mozgové príhody a infarkty, neváhajte a začnite sa zaujímať o svoje zdravie – oslovte svojho praktického lekára, internistu alebo neurológa. Alebo sa obráťte priamo na lekárov v spánkových laboratóriach.
