Ako znášajú deti návrat do školy po prázdninách?
Medzi problematické zlozvyky patrí pozeranie televízie či sedenie pri počítači dlho do noci, či dokonca zaspávanie pri televízore či počítači. Dieťa si neuvedomuje, ako významne si skracuje nočný spánok a najmä to, že po prázdninách nebude môcť dospávať spánkový dlh do neskorého predpoludnia. Namiesto toho bude pospávať v škole a stres z nepozornosti či únavy sa môže negatívne prejaviť i na študijných výsledkoch.
Ako by ste sa cítili, keď prídete ráno do práce po dvojmesačnej dovolenke? Aj týždeň či dva nás dokážu vyhodiť z konceptu a chvíľu trvá, než nabehneme späť na klasický pracovný režim a stres. Napadlo vám niekedy, ako znášajú po dvoch mesiacoch návrat do školy či škôlky deti či predškoláci? Prázdninový režim by do školského roku mal prejsť postupne a nie zo dňa na deň.
Posledné týždne školy sa deťom stále prízvukuje len jedna mantra: oprav si známky, vydrž ešte tých pár dní, potom budeš dva mesiace oddychovať. A väčšina detí si (chvalabohu) prázdniny naozaj užije od začiatku do konca… S prázdninami je neodlúčiteľne spojené i neskoršie vstávanie, leňošenie i dlhé ponocovanie. Za dva mesiace najmä mladšie deti urobia obrovský skok vo vývoji a aj zmenený denný režim môže spôsobiť, že po prázdninách sa zrazu „nezmestia do kože“.
Ak máme dieťa v priebehu prázdnin aspoň čiastočne pod dozorom, môžeme sledovať a prípadne korigovať tie najväčšie výkyvy v dennom (či skôr nočnom) režime. Občasné ponocovanie kvôli výletom, dovolenkám v zahraničí či presunom na dlhšie vzdialenosti deťom nevadí, naopak ho znášajú hádam lepšie než dospelí. Dlhšie výkyvy či nepravidelnosti spánkového režimu však toleruje organizmus bez ohľadu na vek veľmi ťažko.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje správanie i prežívanie dieťaťa po prázdninách je fyzická aktivita. Až na výnimky predstavujú prázdniny obdobie, ktoré deti strávia vo vysoko aktívnom „naladení“, sú prevažnú časť dňa vonku, absolvujú dlhé túry, výlety, športujú alebo hrajú rôzne hry. Letné tábory taktiež v rámci programu obsahujú veľa priestoru pre fyzickú aktivitu. Z tohto rozlietaného stavu si deti majú zrazu prvého septembra sadnúť do lavíc a vydržať niekoľko hodín v maximálnom sústredení a bez možnosti sa „vybehať“.
Skúsený rodič či učiteľ si poradí. Menej skúsení sa možno spočiatku natrápia, no veľmi rýchlo pochopia, kde je pes zakopaný. Celodennú hyperaktivitu môžeme „odkloniť“ od školského vyučovania dostatkom fyzickej aktivity po škole v priebehu celého školského roka (na krúžkoch, či pri športoch a hrách s rodičmi). Horšie a pomalšie si deti zvykajú na ranné vstávanie. Vtedy pomôže týždeň pred koncom prázdnin pomaly a nenútene posúvať čas ranného vstávania smerom k tradičnému „školskému“ času. Pri troche šťastia sa tak vyhnete ranným hádkam a hektickým šprintom do školy, keď sa už začne ten nešťastný a neoddialiteľný nový školský rok :-((
